MAYARI
V južnej Amerike kedysi žil pradávny rod Maov. V tomto kmeni bol jeden šaman Faor.
Ten mal dcéru, ktorá sa volala luna, Mayari. Bola krásna, múdra a milá. Každý ju mal rád. Okrem dievčaťa Toris. Bola dcéra jedného indiána, bezvýznamná, ale tiež veľmi pekná. Ale ju nemali radi tak, ako Mayari. Lebo ona nebola veľmi milá. Jedného dňa Mayari na príkaz svojho otca šla do lesa nazbierať nejaké bylinky. Bola ďaleko od osady. Keď Toris zistila, že je Mayari v lese, využila príležitosť. Hneď sa vydala do lesa, ta, kde myslela, že sa Mayari pôjde napiť. Bola to mala studnička. Vzala drevené vedierko a nasypala doň jed, zaliala vodou.Skryla sa v kríroch a vyčkávala, kým Mayari príde. Madzi tým už spomínaná Mayari zbierala na lúčke bylinky. Keď tu zrazu začula zvuky. Bolo to malé sŕňa. Malo zranenú nôžku. Nuž neváhala. Hybaj k studničke! Toris zosrila zrak, keď prichádzala jej obeť. Mayari do vedierka s jedom nasypala skorocel, a dala vypiť zvieratku. A čo sa nestalo? Sŕňa odpadlo. Mayari sa zľakla, a potom začula, ako niekto uteká. Bola to Toris, tá celánahnevaná utekala do osady, Mayari sa rozplakala, vari by to bola jej vina? Ale utrela si slzy, keď zacítila, že srdiečko bije. Usmiala sa, czala zvieratko, aj trocha otrávenej vody, a vybrala sa do osady. Toris už bola na konci lesíka. Keď tu zrazu hop! bola v pasci na šelmy. Na jej škodu, odpadla. Ale Mayari šla inou cestou, ako Mayari, tak ju nenašla. Šaman Faor už očakával svou dcéru. No keď zbadal, že sa nevracia iba s košíkom, bolo mu všetko jasné. Pripravil posteľ pre rnené zvieratko. Mayari stretla cestou domov indiána, voal sa Nabu, bol to Torisin otec. Nevedel nájsť svoju dcéru. Že vraj mu povedala, že za ňou do lesa ide. Ale Mayari mu povedala, že ju v lese ani nezazrela. Nabu sa začal o Toris báť. Faol ovoňal tú zakliatu vodu. Bol to jed. Smrtiaci! Ale keby doň nepridala skorocel, sŕňa by umrelo. Mayari sa zľakla. Veď, kto by jej chcel siahnuť na život? V tej chvíli jej do mysle vstúpilo len jedno meno. Vtedy už vedela sčítať dva a dva. Toris ju vždy nenávidela, aj jej závidela. Takže, Mayari si dala všetko dokopy. Toris šla do lesa k studničke a trávila vodu vo vedierku. Aby ňou mohl otráviť Mayari. Ale plány jej nevyšli. Už prešiel týždeň. Sŕňa bolo zdravé, Nabuova dcéra Toris sa nevracala. Mayari šla zdravé zvieratko vrátiť do lesíka. Šla okolo jamy a začula spev. Torisin. Mayari sa ta rozbehla. O chvíľu už stála nad Toris. Ale jama bola hlboká, Toris sa nemala ako dostať z jamy. Mayari sa rozbehla do osady. Nabu jej požičaj lano. Keď prišla k jame, jeden koninec obviazala okolo stromu a druhú hodila Toris. Tá sa hneď chytila a už bola vonku. Ale bola veľmi hladná a smädná. Hneď ju odprevadila k jej otcovi a te jej dal jedlo a vodu. Faor jej poslal nejaký lektvar. Neskôr sa Mayari ospravedlnila, a o dva týždne už boli najlepšie kamarátky. Od vtedy všade chodili spolu, a volali ich slnko, a mesiac, lebo to boli najlepšie kamarátky a pri tom to boli protiklady.
moja vlastná tvorba, spracovaná počas dejepisu a SJ. NEKOPIROVAT!!!!!!
MAJA